24.3.

Sedím v triede. Nudím sa. Taký je každodenný život stredoškoláka. Tvárite sa, že dávate pozor, občas si niečo zapíšete a nudíte sa. Tí šikovnejší sa hrajú na mobiloch alebo ako ja si kreslia blbosti do zošita. Ja navyše ešte píšem do notesu a vlastne sa tiež hrám na mobile. Odpisujem ľuďom na FB.

A vlastne toto nie je ani tak notes, ako zakladač so stránkami, medzi ktorými sa nachádza aj môj denník.

Toto je jeho začiatok.

Skoro by som zabudla. Volám sa Andrea. Andrea Bohušová.
Nanešťastie, jeden z mojich spolužiakov sa volá Bohuš. Smejú sa mi, že spolu chodíme, nebodaj sme sa ešte vzali.

Ja by som nič proti nemala, veď je to jeden z najkrajších chalanov v triede. Ale on sa o mňa vôbec nezaujíma. Nie, jeho berú brunetky s krásnymi dlhými nohami a mozgom plným módy, krásy a chalanov.

No jasné, také ho fascinujú. Nie ja, blonďatá sivá myška s okuliarmi, ktorá je väčšinou pri knihách a neodváži sa mu ani poriadne prihovoriť.

Aj teraz Bohuš pozerá na Luciu, fiflenu triedy, ktorá má dnes na sebe minisukňu, silonky a tričko s výstrihom do V. Vidno jej okraj čipkovanej podprsenky a aj náš profesor Káčer má problém vysvetľovať učivo.

Väčšina chalanov sa na ňu čumí ako na novú Ameriku a ona si to plne vychutnáva. Ale snažíme sa dávať pozor, ale keď fyzika je taká nudná.

Alojz v poslednej lavici spí, schovaný za spolužiakom. Ostatní sa tvária ako ja, že dávajú pozor, tí múdrejší a nadanejší rozoberajú učivo s profákom.

"Nech už zvoní," povzdychnem si potichu.
"Ešte 15 minút," odpovedala mi spolusediaca Erika.

Tiché dievča, tiež s okuliarmi, úplná flegma. Rada poradí, ale niekedy sa správa ako malé dieťa.

Nudím sa, tak si píšem denník a odpisujem. Profák sa ma niečo spýtal. Erika mi nenápadne ukázala na jeden vzorec, tak som ho prečítala a profák len poznamenal:

"Dávajte pozor, Bohušová!"

Len som prikývla vediac, že o chvíľu už budem zase mimo. Prvá lavica má svoje nevýhody, ale lepšie byť pri stene ako pred katedrou. O chvíľu už pokračujem v písaní a profák v prerúšanom vysvetľovaní a čumení na Luciu.