Legenda o moste

Amanda bola bez slov. Nedokázala to celé pochopiť. Alebo skôr nechcela. Nechcela veriť, že ona má zachrániť celú krajinu pred zničením. Lifan sa práve chystal, že niečo povie a vtedy sa Amanda zdvihla a utiekla z miestnosti preč. Utekala. Potrebovala ísť na čerstvý vzduch. Takto skončila na vrchole jednej veže. Tá sa týčila nad celým hradom. Amanda sa porozhliadla okolo seba. Mohla vidieť celú krajinu až po Dračie hory. Pozerala sa na okolitú krajinu. Po chvíli ju to naplno zasiahlo. Začali jej tiecť po tvári slzy.

Ako môžem zachrániť celú krajinu, keď ani poriadne neviem, kto som? Ako? Prečo sa to odo mňa očakáva? Ja to nechcem. Chcem byť naspäť v skutočnom svete a užívať si svoj život. Bez starostí o záchranu, ktorej nie som schopná. Keď sa upokojila, zišla do svojej izby sa prezliecť do pohodlnejšieho oblečenia. Rozhodla sa ísť prejsť po meste medzi ľudí. Potrebovala byť sama. Porozmýšľať. Zišla do podhradia, do mesta. Zanikla v dave ľudí, aj keď jeden človek ju nespustil z očí. Sledoval ju zo zámku až do mesta.

Cusim sa o ňu bál. A navyše ju miloval, aj keď vedel, že by nemal. Kvôli Lifanovi ju sledoval z bezpečnej vzdialenosti, aj keď vedel, že Amanda o ňom určite vie. Pozoroval ako sa zastavila pri niektorých stánkoch s ovocím, zeleninou a oblečením. Potom zahla do jednej uličky a stratila sa mu z dohľadu. Keď sa pokúsil dobehnúť ju, už tam nebola. Zhlboka si povzdychol. Domyslel si, že požila portál, a tak sa rozhodol ísť na najpravdepodobnejšie miesto, kde sa vráti. Do hradnej záhrady.

Amanda sa medzitým premiestnila na kopec, kde stála v sne. Tam, kde prvýkrát naozaj prišla do Ladigenie v Nilimeri. Sadla si na zem a pozerala so po okolitej prírode. Po chvíli zmenila polohu a sadla si do tureckého sedu. Kontrolovala dýchanie a snažila sa urovnať si myšlienky. Sústredila sa iba na dýchanie a okolité zvuky nevnímala. Iba veľmi slabo, ale bola ostražitá. Strávila takto niekoľko hodín pokiaľ si neuvedomila, že sa už stmieva. Potom sa portálom vrátila priamo do hradnej záhrady, kde ju čakal Cusim a odprevadil ju do jej izby.

Nasledujúci deň po raňajkách si ju dal zavolať Lifan. Sadli si v knižnici do kresiel. Amanda mala oblečené po dlhom čase svoje kožené gate a bielu košeľu, navrchu mala ešte svoj čierny kabát s kapucňou. Lifan mal ako zvyčajne jednu zo svojich tuník. Odkašľal si vidiac, že Amanda sa nemôže dočkať príbehu. Odpil si z prichystaného čaju a rozhovoril sa.

"Hovorí sa, že raz tieto krajiny boli zjednotené. A to preto, lebo vládcovia týchto krajín sa milovali. Boli to potomkovia predtým znepriatelených rodín, ktoré dali dohromady títo dvaja vládcovia. Ale aj tak to netrvalo dlho. Medzi dvojicou vznikli rozpory a hádky. Nevedeli sa dohodnúť, či majú ísť objavovať zvyšok krajiny - pozrieť sa, čo je za Dračími horami a morom. On chcel, ona nie, lebo v detstve jej jedna elfia kronikárka povedala príbeh o rytierovi, ktorý sa vybral na prieskum za Dračie hory a nikto ho už potom nikdy nevidel. Takto sa nakoniec kráľovstvá zase rozdelili. Kráľ nemohol byť bez kráľovnej, a tak sa rozhodol znova sa oženiť. Bývalú kráľovnú to tak nahnevalo, že využila silu čiernej mágie a prekliala druhé kráľovstvo, že keď niekto prekročí biely most, ktorý sa vytvoril medzi týmito krajinami, tak by mal zaplatiť svojím životom. Buď sa jej podrobí a bude jej slúžiť, alebo zomrie," dokončil Lifan rozprávanie a odmlčal sa.

"Naozaj to tak je?" opýtala sa po chvíli ticha Amanda.

"Tak o tom hovorí legenda," odvetil tajomne Lifan.

Zaujímalo by ma či je to naozaj pravda, zamyslela sa Amanda. Mohla by som to ísť preskúmať.

Pozrela sa očkom na Lifana. Ten ju ticho pozoroval.

Možno inokedy, rozhodla sa.

Ešte jej porozprával o svete Nilimer a ukázal jej Almanach. Ona vediac, čo sa môže stať, pred vstupom sklonila hlavu na pozdrav. Hodiny do obeda teda strávila štúdiom v knižnici o histórii a geografii krajín. Našla tiež pár zaujímavých legiend. Naobedovala sa vo Veľkej sále s Lifanom, Cusimom a Molly. Keď dojedli, s Lifanom sa uchýlili až do večere do laboratória, aby jej pripomenul výrobu elixírov a skúšali aj niektoré liečivé, obranné a odzbrojujúce zaklínadlá. Takto teda strávila niekoľko dní až do dňa, kedy sa vybrala preskúmať legendu o moste na vlastné oči.

Ospravedlňujem sa, že som veľmi nepísala, ale popri vysokej škole veľmi nestíham, ale povedala som si, že teraz cez Veľkú noc každý deň pridám aspoň jednu kapitolu ku každej knihe. Dúfam teda, že sa tešíte a prajem príjemné čítanie. -Vaša autorka

P.S.: Plánuje sa aj preklad tejto knihy do angličtiny. Ak sa chceš zapojiť, napíš mi, prosím ťa, do komentárov. Každá pomoc je vítaná. Ďakujem. XOXO