Milovanému

Ticho. Žiadny hlas.

Neodpoviem ti ani raz.

Načo sú nám slová vlastne?

Veď čo srdce cíti

a naše city

sa dajú na tvári vyjadriť tak jasne.

Naša láska nepozná prekážky,

nehrozia jej žiadne zrážky.

Veríme Bohu a sebe navzájom,

nemusí si hľadať podnájom.

Milujem ťa, o tom pochýb niet,

ale asi zvädol náš kvet.

Slzy tečú dolu tvárou,

no nenapchám sa trávou.

Ver mi môj milý,

že už ma opustili všetky sily.

Milovala som ťa tak vrúcne,

až mi pukalo srdce.

No ty si miloval inú viac

a mňa nechal osudu napospas.