Návrat

Som doma.

To bola prvá myšlienka po tom, ako sa stratila zo zámku. Vlastne, zámok sa jej pomaly strácal pred očami, až zmizol.

Bola doma, vo svojej posteli a musela ísť do školy. Rýchlo sa prebrala, vstala z postele a vbehla do kúpeľky. Spravila rannú hygienu, umyla si zuby, učesala sa a nalíčila sa. Znova vošla do izby. Obliekla si na spodné prádlo červené tielko a čiernu minisukňu s čiernymi silonkami. Schmatla tašku zo stoličky a vošla do kuchyne. Z chladničky schmatla desiatu a dala ju do tašky. Na barovom pulte si našla odkaz.

PRÍDEME NESKORO. NEČAKAJ NÁS. MAMA A OTEC.

Prevrátila oči. "Typické," vzdychla.

Schmatla kľúče zo stolíka v predsieni, obula si čierne balerínky a obliekla si čiernu kožennú bundu. Otvorila vchodové dvere a vyšla von. Zamkla dom a pobrala sa k svojmu čiernemu Audi. tašku šmarila na sedadlo spolujazdca a sama si sadla za volant. Naštartovala a dupla na plyn. Musela byť čo najskôr v škole.

Zastala na parkovisku pred školou. Vypla motor, vystúpila s kľúčami a taškou v rukách a auto zamkla. Vybehla rýchlo po schodoch do svojej triedy.

"Idete neskoro, slečna Blacková," povedala pohŕdavo profesorka matematiky.

Amanda si sadla na svoje miesto a vytiahla si knihy.

Posledná hodina bola telesná. Dievčatá mali telesnú zvlášť a chlapci tiež. Amanda sa prezliekla v šatni do dresu a vyšla von na ihrisko. Dnes hrali futbal. Amanda bola v obrane. Chvíľu nedávala pozor. Potom už len zbadala hráčku ako vykopla a letiacu loptu. Následne dostala loptou zásah. Padla hlavou na trávnik a pred očami sa jej zatmelo.

"Skvelý zásah, Lucy," skríklo jedno dievča.

"Amanda!!!" Počula výkrik Jessicy.

"Si v poriadku?" počula jedno dievča.

Ale to už Amanda nič nevidela. Odpadla.

Cítila ako ju niekto dvíha a nesie. Mužské, pevné a silné ruky. Cítila, že ju položili na nejaký mäkký matrac. Vzápätí jej niečo kvaplo na tvár. Začula vzlyk.

"Amanda, neopúšťaj ma.....Prosím ťa......otvor oči......"

Na tvár jej zase dopadlo niečo vlhké.

Slzy,uvedomila si. Zavzdychala.

"Ra-mi?" zašepkala a pootvorila oči. Bola zase na hrade, len v inej miestnosti.

"Áno.....Amanda.....som to ja....prebrala si sa...."

Vedľa nej sedel chlapec s hnedými vlasmi a trošku šikmými, no žiarivo modrými očami. Ofinu mal na jednom oku a jeho pleť bola trochu snedá. Držal ju za ruku a tvár mal mokrú od sĺz. Pohla hlavou nabok, aby lepšie naňho videla. V tej chvíli vykríkla a stlačila mu ruku od bolesti. V hlave jej hučalo, pevne zatvorila oči od bolesti a stále kričala. Pred očami jej začali behať rôzne obrazy.

Spomienky, znova si uvedomila ďalšiu vec. Spomínam si. Na všetko.

Upadla do bezvedomia. Prijala to ako vykúpenie. Cusim Rami jej pobozkal ruku a sadol si na stoličku pri posteli. Položil jej pre istotu na čelo studený obklad. Díval sa na ňu, a potom si všimol, že už pravidelne dýcha.

"Spí," vydýchol si.