Prebudenie

Som hore.
Zobudila som sa.
Mám novételo.

Pýtate sa, kto som? Dozviete sa to...... Neskôr..... Lebo len teraz som sa zobudila a musím ešte chvíľu počkať, aby som úplne splynula s týmto telom, ktoré majiteľ nedávno opustil a ja som sa zrodila...... Znova......

Je to večný kolobeh...... Telo umrie a ja sa zrodím v inom tele.....

Spočiatku to bolo zvláštne, no zvykla som si....... Vlastne ani neviem, ako sa to celé začalo...... Len som sa zobudila a tým sa začala moja práca...... Moje "poslanie".....

Myslím si, že môj život začal ako začína život každého človeka...... Mala som matku a otca...... Dokonca som mala aj sestru...... Normálny život...... V 15 mi zistili rakovinu...... Užívala som si život ako nikto...... Skúsila som snáď všetko...... V 18 som zomrela...... Ticho...... Zaspala som v posteli a už sa viac neprebudila...... Teda moje telo sa viac neprebudilo....... Ja som sa zobudila..... Aj keď v úplne cudzom tele......

Vždy, keď sa zobudím, musím sa presťahovať...... Viete, keby ste stretli človeka, ktorý by mal byť mŕtvy, lebo ste ho videli zomrieť, tak by ste to psychicky nezvládli.....

Neviem, prečo sa to stalo práve mne..... Ani či bol niekto predo mnou.......Či sa to stalo už aj niekomu inému.......

Konečne..... Už dokážem pohnúť prstami a aj celou rukou..... Už som pokrčila nohu..... Vlasy sa mi vždy zmenia na čierne, pokožka zbledne..... Oblečenie sčernie......

Keď sa prebudím, vždy sa potichu vkradnem do izby bývalého majiteľa, zoberiem všetko oblečenie - hlavne čierne a sivé, aby to nebolo veľmi nápadné - a odídem z mesta..... Vlastne vždy prehrabem celú izbu..... Všetko cenné sa zíde.....

A ako sa volám? Predtým som bola Alexis...... Alexis Evansová..... Teraz si musím meniť meno vždy, keď telo zomrie..... Stačí mi chytiť staré doklady, pošepkať nové meno a zmení sa to..... Je to jedna z mojich schopností ;) ale tých je viac......

Rozmýšľam, kde som sa ocitla...... Asi niekde na lúke alebo v lese ako vždy...... Vždy sa s novým telom ocitnem v lese alebo na lúke, v noci, väčšinou keď je spln a v deň pred pohrebom......

Mám na sebe to, čo vždy...... Čierne rifle a tielko..... A pri mne leží dáždnik a kytica čiernych ruží...... Ako vždy, keď sa prebudím idem najprv do domu predchádzajúceho majiteľa tela.....zoberiem všetko potrebné..... a poberiem sa na jeho alebo jej hrob s kyticou, ktorú tam nechám......vždy......už sa to stalo mojím zvykom......

Konečne už ovládam celé telo.......Keby ste sa pozerali na mňa zvrchu, asi by ste sa zľakli ako rýchlo som otvorila oči......prebrala sa......dovtedy úplne nehybná......postavila som sa na nohy......

Takže teraz môže začať zábava.....môj nový život..... s jej spomienkami......

Takže..... Som to ja.....nová ja.....moje meno je teraz Melanie.....znamená to 'čierna, tmavá'......

Vystihuje ma to.....preto také meno.....raz som bola aj Dante....a teraz som Melanie.....Melanie Alighieri

Pýtate sa kto som? Už vám to môžem povedať.....Som tá, čo prichádza potichu, niekedy nečakane a náhle, ani sa nenazdáte a už stojím pri vás.....ľudia ma zazrú len na chvíľu, a potom na mňa zabudnú....je to väčšinou výhoda.....niektorí si ma pamätajú.....hlavne vtedy, keď to potrebujem a žijem v ich okolí.....ďalšia moja schopnosť :D

A kto vlastne som?

Dobrý deň, vítam vás. Chcem vám porozprávať niečo o svojom živote. Teší ma.

...

...

....

...

...

....

.....

Volám sa a som Smrť.