Prológ
Publikované 29.06.2014 v 18:34 v kategórii Two Worlds (2 Svety), prečítané: 485x
Bol
to sen. Iba sen. No, veľmi skutočný sen, hovorila si Amanda.
Zobudila sa celá spotená. Hodiny ukazovali pol tretej ráno.
Posadila sa a po chvíľke si zase ľahla. Prehadzovala sa na
posteli až kým nezaspala. A zase tu bol sen, no našťastie
iný. Tentoraz o škole, a nie o nereálnych veciach.
Takto spala až do rána. Ešte, že je víkend. S takouto
hlavou by sa jej do školy nechcelo ísť. Bola rada, že jej rodičia
nechali prázdny dom. Iba jej. Otvorila dvere na izbe. Ticho. Veľké
ticho. Žiadny hluk. Vystrčila hlavu z dverí. Nikto nikde.
Žiadne náhle prekvapenie. Vydýchla si. Je to pravda, má celý dom
iba pre seba. Opatrne vyšla von z izby. Keď videla, že okrem
nej v dome nie je nikto, išla si spraviť raňajky. Nevadilo
jej, že je ešte v pyžame. Urobila si toasty, naliala si
mlieko do šálky a sadla si na barovú stoličku pri kuchynskom
pulte. Najedla sa, spratala riad do umývačky a zase šla do
izby. Steny izby boli biele posiate červenými ružami. Sadla si na
posteľ, ktorá bola biela a vyzerala ako manželská, na nej
rozhádzané červené periny. Poobzerala sa po izbe. Dve okná
v izbe boli obrátené k oblohe a večer pozorovala
z postele mesiac a hviezdy. Vedľa postele stál nočný
stolík s červenou lampou a knihou. Skrinky mala ebenové,
dvere boli mahagónové s bielym náterom vnútri a zlatistou
kľučkou v tvare ruže. Na dverách viselo klopadlo s hlavou
draka a podložkouna klopanie. Z vnútra sa mohla zamknúť
a zasunúť retiazku na dvere. Vedľa dverí, keď vchádzaš
tak napravo, stála veľká biela skriňa, kde mala oblečenie. Vedľa
nočného stolíka stál palisandrový stôl s notebookom
a k stolu bola prisunutá tyrkysová otáčacia stolička
na kolieskach. Vedľa dverí naľavo bola knižnica s knihami,
zaplnená až po strop a pod knižnicou mala nahádzaných
plyšákov. V strede knižnice neboli knihy, ale sošky rôznych
tvarov, veľkostí aj vzorov. Keď sa takto obzrela po izbe povedala
si, že je dobré nemať súrodencov. Nikto sa jej nič nevypytuje
ani ju neotravuje. Obliekla si modré rifle,biele letné tričko a
modrú károvanú košeľu. Hútala, čo pôjde robiť. „Zavolám
kamoške, možno by išla so mnou na drink alebo na disko,“
povedala povzdychnúc si. Zavolala jej. Po piatich minútach sa
ohlásila. Kamoška mala čas, a tak šli do baru si sadnúť.
Šťastie,
že mám osemnásť,vravela
si v duchu. Dali si pohárik martiniho, po ňom zaplatili
a Amanda ju pozvala k sebe domov. „Rodičia odišli na
dovolenku kamsi do Thajska, ja mám voľný byt. Môžeš u nás
spať, ak chceš,“ ponúkla jej. „Zbehnem si pre veci a hneď
prídem,“ stihla ešte zakričať jej kamoška. To bola celá Jess.
Vlastne Jessica, celým menom Jessica Elizabeth Parkerová. Ja som
bola len Amanda Blacková. Len Amanda. Mená akoby boli ušité iba
pre ne. Nestarali sa veľmi o to ako sa, ktorá z nich
volá.Prečo
sa nestarajú, čo sa stane, keď ho povedia?
Komentáre
Celkom 0 kometárov