Ja trochu inak...Keď mám svoj deň alebo čo človek dokáže

Sen

Publikované 29.06.2014 v 18:37 v kategórii Two Worlds (2 Svety), prečítané: 201x

Jessica sa vrátila o hodinu. So sebou mala spací vak a plný kufor, vyzerala, že ide na týždeň a nie na dva dni. „Čo všetko máš v tom kufri ?“ hľadela spýtavo na Jess. „Skoro celú kúpeľňu a šatník,“ zasmiala sa Jess, keď zazrela Amandin zhrozený výraz. „Kde chceš spať? Môžeme u našich v spálni, u mňa v izbe, v hosťovskej...“ vyratúvala Amanda. „Majú vaši vodnú posteľ?“ „Myslím, že áno. Zajtra môžeme ísť do sauny alebo bazéna,“ rozmýšľala nahlas Amanda. „Čoo?! Vy máte bazén? Saunu?“ skríkla ohromená Jess. Rozhodli sa a zostavili si zoznam, čo by chceli robiť aj keď nie po poradí. Rady by : sa trošku opili, rozhovor by trval až do polnoci, pozerali filmy, cvičili a znova pili, pokiaľ by nezaspali. Nakoniec vyšli na terasu, ktorá bola celá presklená, pootvorili okná a začali fajčiť. Popri tom sa rozprávali až vyfajčili celú škatuľku Malboriek. Zišli z terasy, prešli popri Amandinej izbe a zišli po schodoch do suterénu. Tam mali bazén, saunu a telocvičňu. Tri hodiny cvičili v telocvični s činkami, a potom prešli na zumbu. Po troch hodinách šli do sauny. Po saune nasledoval bazén a vírivka. Zase odišli na terasu fajčiť a k tomu si dali aj malé občerstvenie. Bolo sedem hodín večer. Ľahli si k televízoru s fľašami piva, vína a whisky pri stole. Zapli si romantický film, neskôr pozerali už iba akčné. Vypili najskôr pivo, po ňom prešli na víno, a keď pozerali už desiaty film zobrali si whisky. Pomaly už začínali byť opité, a tak si povedali, že je načase ísť spať. Domotali sa k vodnej posteli a ľahli si na ňu. Jess po chvíli už chrápala, jej tmavohnedé vlasy sa rozprestierali okolo tváre v polkruhu. Jej ústa a líca mali ružovkastý nádych. Mihalnice boli tmavé, ale nevýrazné. Ani sa neobliekli do pyžám. Mala otvorené ústa, preto chrápala. Obrátila sa chrbtom k Amande. Amanda nespala. Mala strach. Bála sa. Musela myslieť na ten sen. Po chvíli zaspala. Vyzerala prekrásne. Ústa so šarlátovým nádychom mala pootvorené. Keby ju uvidel, asi by ju pobozkal. A ona by jeho bozk opätovala. Mihalnice mala čierne a na šarlátových lícach jej vytvárali tiene. Havranie vlasy jej padali ako vodopád na plecia a okolo tváre. Ľavú ruku vystrela popri tele, pravú pokrčila, až sa jej prsty dotkli vlasov. Na zemi ležala jej košeľa, ostalo jej len tričko na ramienka a rifle. Bosé nohy jej vytŕčali spod prikrývky, ktorá sa zošuchla na zem. Zrazu pokrčila nohy. O jednej nadránom sa začala prehadzovať. Sníval sa jej ten istý sen, ako očakávala. Ocitla sa medzi Ladigeniou a Dileaniou, skoro na hranici, ale predsa len bola v Ladigenii. V Dileanii vládla čarodejnica Arianna Rosalin, v Ladigenii mocný, ale starý bojovník a čarodejník Lifan Zalibe. Nikto nevedel, čo sa mu môže stať po prekročení hranice. Ak má v úmysle slúžiť Arianne, nič sa mu nestane. Aspoň tak sa hovorilo. Každý mal na svojej strane draka, upíra, profesionálneho zabijaka s čarovnými schopnosťami a čarodejníka – to boli sami, takže nepotrebovali ďalších – s ich pomocou viedli medzi sebou vojnu. Teraz bolo obdobie prímeria, chytali sa zločinci, lupiči a všetci Ariannini služobníci. Lifan mal červeno-zlatého draka, upírku Jessicu – áno, Amandinu najlepšiu kamarátku, ktorá o tom ešte nevedela – a Amandu, profesionálnu lovkyňu a zabijaka, ktorá sa učila čarovať priamo od Lifana. Vedela sa teleportovať a vyčariť aj cunami, perfektne strieľať z luku a zabiť človeka od chrbta, že si to ani nikto nevšimol, dosť rýchlo behať a za toto všetko vďačila prísnej vojenskej disciplíne. Obyčajný človek nemal proti nej šancu. Mala veľkú výdrž, keby ju nepriatelia chytili a mučili, nič by neprezradila, bola druhá pravá ruka čarodejníka. Arianna vlastnila čierno-strieborného draka, upíra Zacka, ktorý bol neodolateľný a zabijaka Davida, nepremožiteľného lovca. On tiež chytal ľudí, ale na rozdiel od Amandy tých dobrých a mučil ich, aby vyzradili tajomstvá Lifana a jeho pomocníkov. Veľmi sa mu to však nedarilo. Červeno-zlatý drak bol vlastne dračica Eivil a čierny drak zase Dareon.

Amanda sa vrátila späť na hrad. Trvalo jej to len päť minút vďaka portálu. Len si šla poobzerať krajinu. Dileania vyzerala stále pochmúrne. Ocitla sa na hrade. Prekvapilo ju to, že vedela kam má ísť. Zdalo sa, že sa na hrade vyzná a vie kde je hlavná sieň, do ktorej zamierila. Otvorila veľké dubové dvere a vošla. Postavila sa k veľkému oknu a pozerala sa ako zapadá slnko. Zobudila sa. Šesť hodín ráno. Jessica pokojne odfukovala. Zdvihla sa z postele a zamierila do kuchyne. Silný drink jej pomôže. Dala si víno, neskôr medovinu. Ľahla si na gauč. Pozrela sa na hodinky. Deväť ráno. Drink zabral. Ani si neuvedomila, kedy zaspala. Zacítila vôňu kávy, a to ju celkom prebralo. „Bré ráno,“ zívla Amanda. „Bré aj tebe. Nevadí ti, že som sa obslúžila sama?“ hľadela na ňu spýtavo. „Nie....,“ naliala si kávu a pokračovala, „o koľkej si vstala?“ „Asi o ôsmej. Osprchovala som sa a začala robiť raňajky.“ „Zajtra škola. Máš úlohy? Je zastupko? Píšeme písomku?“ vychrlila naraz Amanda. „Pomaly. Po poradí,“ zasmiala sa Jess. „Takže, po prvé úlohy mám, po druhé neviem a po tretie...,“ zamyslela sa. „Myslím si, že písomku píšeme z matematiky,“ dodala neisto. „To, aby som si švihla,“ vzdychla Amanda. „Netráp sa, zvládneš to,“ povzbudila ju Jess. Poumývali riad, Jess sa zbalila a vrátila sa domov. Amanda si začala robiť úlohy. O dvanástej zjedla obed a v izbe si sadla k notebooku. Otvorila pár okien a vyhľadávala veci na projekt z angličtiny. Pustila si hudbu, otvorila Facebook a pokračovala v projekte. Založila skupinu pre ich triedu a pozvala všetkých spolužiakov. Keď dokončovala projekt, zrazu jej prišla správa od neznámeho chalana.

Čau, ja som David Nate. Som tvoj nový spolužiak. Chcel by som sa spýtať, či máte školskú stránku alebo skupinu, do ktorej by som sa mohol prihlásiť?

Rozmýšľala, či mu odpíše. Poznáme sa?

Nie, ale teba mi odporučili ako informátora o škole. Sú triedy označené? Aké dlhé sú prestávky?

Kto ma odporučil?

Jedno dievča, ktoré som stretol.

Nevieš ako sa volá? Aspoň meno!

Nepýtal som sa jej, len to koho mi odporúča ako informátora.

Dobre, tak som tvoj človek. Pýtaj sa.

Tak teda ako to je s tými prestávkami?

No, väčšinou trvajú desať minút. Čo ďalej? Zaujíma ťa ešte niečo?

Triedy???

V rohu dverí sú označené, aká trieda to je. O chvíľu to budeš vedieť naspamäť.

Učiteľov si nejak zapamätám. Diki moc za info. Stretneme sa zajtra v škole.

Amanda si oddýchla. Odhlásila sa z Facebooku a dorobila si úlohy. Bolo sedem hodín večer. Ešte si pozrela jeden povinný film a osprchovala sa. Do pyžama a spať. Ráno vstávať o piatej. Obliekla sa, zobrala desiatu, našla kľúče od auta a odviezla sa do školy. Prekvapená zistila, že sa jej nič nesnívalo. Zastala na školskom parkovisku. Vystúpila, zobrala si veci a zamkla auto. Prezula sa v šatni a bežala do triedy. Na začiatku hodiny vošla učiteľka s chlapcom do triedy. „Toto je váš nový spolužiak David Nate. Voľné miesto je vedľa Zacka, sadni si tam.“ Jessica zašepkala Amande : „Je celkom pekný.“ „Včera mi napísal na FB,“ odvetila Amanda. Počas veľkej prestávky zašiel za ňou. „Čau, ja som David. Vďaka, že si mi poskytla informácie,“ usmial sa na ňu. „Nemáš za čo,“ odvrkla. Už sa jej nič nepýtal a otočil sa na odchod. „Kretén,“ zasyčala za ním. Otočil hlavu a uškrnul sa.Dokelu počul ma.Iba naňho zagánila. Prežiť s ním ešte šesť hodín. Zazvonilo. Konečne domov. Prišla domov rozmýšľajúc, prečo sa jej sen opakuje. Možno.....musím spraviť ďalší krok, ale aký? Mám nájsť cestu? Ale kam? Zrazu sa jej v mysli ozvalo : „Dôveruj svojmu inštinktu, ako som ťa to učil.“ Zavrela oči a predstavila si bránu. Keď ich otvorila, uvidela biele svetlo. Prezliekla sa do riflí a károvaného trička, zobrala si dlhý kabát s kapucňou a vybehla z domu za svetlom. Bežala za svetlom až ju zaviedlo do lesa na čistinu. Otvorila sa jej akási brána a ona vošla do nej.

Komentáre

Celkom 5 kometárov

  • sachiko.infoblog.sk 23.08.2014 v 16:25 Ahoj :D veľmi sa mi zapáčil tvoj príbeh asom zvedavá na pokračovanie :)


  • sachiko.infoblog.sk 23.08.2014 v 16:25 Ahoj :D veľmi sa mi zapáčil tvoj príbeh a som zvedavá na pokračovanie :)


  • Alice White 11.09.2014 v 17:15 Ďakujem ;) Už píšem druhú kapitolu a tá bude dlhšia, oveľa dlhšia ako prvá, ale asi ju rozdelím tu na niekoľko častí, lebo momentálne nemám veľmi čas, dopisovať ten príbeh.


  • Júlia Faturíková 23.02.2015 v 16:51 Je to veľmi super príbeh a teším sa na pokračovanie ;) veľmi ma zaujal :)


  • Alice Hallová 24.02.2015 v 07:30 Ďakujem vám obom


  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?