Vyvolená
Publikované 03.08.2016 v 19:40 v kategórii Two Worlds (2 Svety), prečítané: 184x
Zobudil sa na zavŕzganie postele. Cusim sa vystrel a všimol si, že Amanda je už hore a sedí na posteli.
Jeho milovaná Amanda.
Vtom vošla Molly, Amandina ochrankyňa. Priniesla na podnose raňajky a liečivý čaj od Lifana. Položila to na stolík pri posteli a išla prichystať Amande oblečenie. Amanda sa pristihla, že má na sebe iba nočnú košeľu a župan. Ticho si povzdychla, zobrala podnos a pustila sa do raňajok. Bola celkom hladná, tak jej to padlo dobre. Zatiaľ jej Molly prichystala šaty farby nočnej oblohy bez ramienok a so striebornou sponou v tvare malých listov pod prsiami.
Amanda práve dojedala, keď jej Cusim povedal: "Chcel ťa vidieť Lifan, hneď ako sa preberieš."
"Predpokladala som to," povie pokojným a vyrovnaným hlasom Amanda.
Vedela, že bude chcieť vysvetlenie toho, čo sa stalo s Arnuzirom. Uvedomila si to vtedy, keď sa jej vrátili spomienky. Vyliezla z postele, zobrala si šaty a vošla za zástenu, aby sa mohla prezliecť. Cusim pomohol zatiaľ Molly upratať posteľ a s povzdychom si znova sadol na stoličku pri posteli.
"Vie to iba Lifan, ja a Molly," povedal stíšeným hlasom.
"Dobre," odvetila skleslo a vyšla spoza zásteny.
Cusim takmer zabudol dýchať. Amande šaty perfektne sadli a vyzerala ako ozajstná princezná, akoby sa narodila v tomto zámku. Sťažka si povzdychla, narovnala plecia, vystrela hrdo hlavu a pobrala sa do Veľkej siene, kde by mal byť Lifan. No nenašla ho tam, a tak sa pobrala do knižnice, kde sa stal celý ten nepríjemný incident.
Našťastie vie o tom iba Lifan, Molly a Cusim, pomyslela si. Musím byť optimistická.
Zastala pred dverami do knižnice, zhlboka sa nadýchla a otvorila dvere. V jednom z kresiel sedel Lifan, už na ňu čakal. Všimol si, že vstúpila a pokynul jej, aby si sadla do kresla pri tom jeho.
"Amanda, nemusíš sa ospravedlňovať za to, čo sa stalo," povedal hneď na začiatok.
"Stačí mi vysvetlenie, čo sa ti stalo, ak si na to pamätáš, keď si vstúpila do kruhu bez povolenia," hovoril pokojným hlasom.
Nesadla si, ale postavila sa ku oknu a bez najmenšej emócie v tvári začala rozprávať.
"Pamätám si, že som s tebou prišla do knižnice. Potom som vstúpila do kruhu a na viac si nepamätám. Odpadla som a sníval sa mi sen z Reviamu. To je všetko."
Hovorila to úplne pokojne bez najmenšieho náznaku emócie v hlase či na tvári.Neľutovala, čo povedala. Veď to bola iba pravda.
Lifan si zložil tvár do dlaní s hlbokým povzdychom.
Lifan si zložil tvár do dlaní s hlbokým povzdychom.
"Dobre. Neviem, prečo to Arnuzir spravil alebo čo sa celkovo stalo. Hlavne, že nie si zranená a spomínaš si. Čiže to nie je až také zlé."
Amande začali stekať slzy po tvári a zapadajúce slnko jej osvetľovalo tvár.
"Mrzí ma čo sa stalo Malve. A aj tvojmu dieťaťu. Nechcela som to spraviť, no keď som sa na to dala, bola som rada, dokonca až škodoradostná, že ti môžem oplatiť, že si ma sem priviedol. Aspoň si to teda myslím," prehovorila stále pokojným hlasom.
Lifan si znova povzdychol a narovnal sa v kresle.
"Mala by si niečo vedieť. Niečo, čo som ti mal povedať už dávno. Ale mala by si si pre istotu sadnúť."
Amanda ešte chvíľu stála pri okne pokiaľ jej slzy neuschli, jediné, čo sa na nej zmenilo boli oči. Boli azúrovo modré. Vlastne boli modro-biele, lebo sa v nich objavili biele škvrnky. Odvrátila sa od okna a sadla si do kresla oproti Lifanovi.
"Tak teda začni," vyzvala ho.
"Vieš, že máš v sebe Spojenie krví. Ale nielen to. Si veľmi mocná. Tvoji rodičia v Reviame nie sú tvoji skutoční rodičia. Tvoji biologickí rodičia sú odtiaľto. Z Nilimeru."
Amanda ostala zaskočená. Oprela sa dozadu, aby to dokázala spracovať.
"Ale pri tvojom pôvode to nekončí, iba začína," pokračoval Lifan.
Amanda sa naňho pozerala ako by ho práve videla prvý raz.
"Nielen to, že máš iný pôvod, Spojenie krví, ale to všetko pokračuje.......Si totižto vyvolená. Si predurčená na to, aby si zjednotila naše krajiny a znova nastolila mier," dokončil Lifan.
Amande až vyrazilo dych.
"Čo-čo-čože?!" prekvapene zalapala po dychu.
Komentáre
Celkom 0 kometárov